Jedného takého      ... Úvod ...      ... Prvý
sľubného dňa,si aj                       ... Druhý
pre mňa  prišlo to                       ... Tretí
ráno,a už som  ne-
mohol kresliť. Tak
som to znenávidel.                        ... Späť
Celý ten každoran-
ný rituál,  čo  ma
tri roky robil tak
šťastným,zabila ma
asi rutina,  alebo
mi prosto  tak za-
jebalo,ako mi vždy
zajebe a musím po-
tom  nájsť  spôsob
ako ďalej.   Lenže
teraz to bolo váž-
ne, nie a nie,  už
som sa nadobro vy-
rovnal s normálnym
svojím životom  až
do konca  a bez u-
menia, bez litera-
túri a bez hudby a
a bez kávy dokonca
, ktorá mi tiež už
nechutila! Ale na-
koniec ma  to zase
draplo raz v auto-
buse a  vedel  som
to,že je to tu!Ale
pozor, hovorím si,
chlapče,  musíš si
dávať pozor na ru-
tinu,  žiadna pra-
videlnosť:  vymys-
slel som si, alebo
som predtým niekde
čítal,  že v kruš-
ných časoch človek
nieže - musí vytr-
vať,ale práveže sa
musí vrátiť,najle-
pšie až  celkom do
detstva a spomenul
som si na to - ako
od malička milujem
biele zošity,  ako
som si ich rád za-
kladal  a najkraj-
šie vyzdobil, a že
vôbec každý správ-
ny magor má v ame-
rických    filmoch
svoj zošit  s nád-
hernými   kresbami
,ktorý stále má so
sebou,   keď ho to
začne kmásať hoci-
kde,  aby tomu dal
kdekoľvek priechod
na svetlo                    2007-2017 © Peter Krutek