I tieto nezdržanlivé   ... Úvod ...              ... Kokocké klišé
jej slová,  boli pre                            ... Jana Kruteková
mňa   príjemné   ako                                    ... Ludwig
najjemnejší olej,  a                    ... Prsteň s ľadovým očkom
ak hladký frajer, čo                                ... Čiary 2017
zlomil        krídla                                 ... Interview
južnému vetru,    by                 ... Večerný marazmus podeniek
len     s   hapkaním                           ... Úkladná inakosť
opísal        karáty                                   ... Na váhe
drahokamového  lesa,                                     ... Diana
šesťboké  popoludnie                ... Kvety od Oreéne ( remast.)
vo vinohrade keď som
ukradol nožnice - ja
som Vním  - Vním  si
celé  telo natrie na                                     ... Ďalej
bielo a hrá nahý, až
na  karmínové  ruky.
Bielu   šnúrku    na
ružových   teplákoch
popoťahujú -  počnúc
orgazmom  -  oheň do
slnka.    Ona    ten
strojený       pôvab
androidiek   nemala.
Vzrušil  by  ma   aj
poloakt  jej  tváre,
cmúľam    si   pocit
červenej         pri
pohľade na snech, sú
isté vlákna v  mojom
oku,  čo pri pohľade
na jej červenoružové
lakte a mlieko okolo
pradú.       Horskou
              dráhou
    jazykohltanového
nervu  -  zmrzlina a
šuška,  lazúry    do
halucinácií         
-   tvrdnúci  valček
dostať na   plávaciu
blanu medzi ukazovák
a  prostredník     a
prostredník        a
prsteník, najútlejši
popol -  útlm hlboko
v popole,  tu v sebe
lámem  modré  svetlo
od  teba  láska,  ú,
ako   trvajú   tvoje
dlhé   samohlásky  -
ako poker, ako jemne
potláčam      palcom
mastný  vejárik, ako
navodíš     kráterom
pomalú  bosú chôdzu.                       © 2007-2018 Peter Krutek