Úvod...
Kresby.
Básne..







Lacko pracuje ako posunovač času,
má hladkú tvár, lesknú sa mu mladé fúziky, obsiahle
oči novorodencov, jazyk podrezaný mincami,
vlastní hlboký zmysel pre
insitné umtata, rád stláča mastný vejár,
smrť upaličkovaním v cimbále, bol by to
nepríjemný fešák,
keby nemal ten - tik

Opatruje moje malé nedonosené
hodinky s delfínom, môj reinkarnovaný biciglík,
má rád dobré začiatky : Mal som
chrobáka zaliateho v epoxidovej slze, alebo : Mal som
prsteň od Lulubel, alebo : no dobre, niečo tam je,
medzi zobákom a ostatným drozdom,
presne takto sa má celá hustá noc ku svojej
jasnej hmote a ešte pozor na to
čo dnes povieš, no
dobre, ale ty si moja!

Tak ako mráz miluje svoje kvetnaté reči,
putovné ihly a omeškané rušne,
tak aj on miluje ženy tak nejako
zvonka : večer sme protiľahlí, ikry
pretrú  oči jazerám, iluminátor
vanilkových šatôčok, a aj keď sme
vtedy nechceli odísť z múzea v tých veľkých
papučiach - podstatná časť umierania
ostane nedokonaná
a to aj napriek
tomu, že ona si kúpi len hrozno -








Späť...
Ďalej..
Viac...