Úvod...
Kresby.
Básne..







hovoríš,
v každej tme je kúsok svetla - pridávam,
aby dievčatá znova trochu zacvendžali, ale ty si tu líder,
a mne to nevadí, porozprávaj ešte, čo super som urobil,
keď moja pamäť nezapisovala a budeme spolu dojatý
spýtam sa rozjarene - áno? ale nie?! povedz to ty! a ja to zopakujem.

Na jeseň v devedesiatom treťom nás opäť poslali kótovať ten nekonečný prúser,
doktor našiel zasa nejaký vlas v galaktickom mlieku,
známy vesmír - dosť nudná náplň pre vákum,
lenže späť z Uránu sme rok šli s pokazenou klímou,
robilo to hustú hmlu v celej lodi,
prvé týždne sme na seba hocikde narážali, jeb a zrazu človek,
a potom to začalo voňať, praskala fotónová výstuž,
hudba na plné gule po chodbách, autopilot, sám triezvy pod hviezdami,
si to fičal s flaškou šampusu za riťou,
to ty si sa prvý prestal umývať, alebo ja?,
bolo normálne na rohu vypustiť pár kvapiek moču, o koľko mágie
sme sa pripravili odkedy musíme srať do čistej vody, keď to potom
opravili, zrazu to bolo obchytkávanie, to bolo blbé, ale kým sme
nepristáli, ešte sme sa občas zamotali v brečtane na chodbách, 
mimika po dobrom pokry odtrhnutá z reťaze, Andrea

Zo začiatku som ťa považoval za
jedného s tých enigmatických kokotov hlučných,
ale potom - som sa do teba zaľúbil, tak nejako
myšlienky milujú skutky.



(23.2.2013 Motýlovi)








Späť...
Ďalej..
Viac...