Úvod...
Kresby.
Básne..







Valčík vždy hovorí tak trochu o vetre
alebo o ľahkej víchrici na jar
pomieša so snehom tropické povetrie
ma v paži predpoveď aj keď to taja
má v sebe kúsoček divého tornáda
volá nás uteká zvoláva na ples
k vínu sa podáva závin a roláda

Vietor to roztočí roznesie rozčerí
z oblohy unesie nebeské vtáky
aby mu pierkami hladkali kučery
aby s ním pišťali keď suší mláky
predo mnou vyniesol dve sliepky na tuju
často ho vytočia jesenné listy
vlajky a zástavy ho slepo milujú

Valčík je o vetre v sukniach a vo vlasoch
každému navlečie vlajúce rúcho
okolo cvála kôň – držíš ho za laso
odraz sa - nechaj sa povláčiť vzduchom
keď ide o vietor všetci sú strapatí
vlastne až na pyšné naduté jachty
tie mu smú beztrestne ukázať chrbáty

Lúky sú bez vetra nudné a strnulé
tráva ho popíše horúcim peľom
zúrivo napáda mlyny a vrtule
s koňmi a sokolmi sú jedno telo
do každej sprostosti je celý žeravý
ťahá sa potichu niektorým oknom
rozhádže papiere a tresne dverami








Späť...
Ďalej..
Viac...