Úvod...
Kresby.
Básne..







Viem ako si to urobila,
Salome,
videl som raz takú striptérku,
v Esku,
podpálila mi stehná,
na chvíľu mi zobrala dušu
a natrela si ju na telo -

Na tvoje oči,
pod sklom -
sa chodí dívať nádej
- pripomenúť si
svoj neurčitý odtieň – áno,
je to pasca,
ak ju zbadáš,
- podrežeš ju
len tak z rozkoše
a potom ju zase kriesiš
kopancami do hrude -

Bielym bocianom
zlámeš krky -
pretože
tvoj
bytostný bocian
je dnes
a každý takýto večer
Marabu –

Ale raz -
možno za pár rokov,
možno za pár životov -
mi prídeš oproti
po úzkej záhradnej cestičke,
v modrých šortkách
- opásaná tou sladkou vytúženou ťarchou -
podáš mi mokrú hlávku šalátu
a povieš trebárs – na druhý list som ti napísala venovanie -
a v tú ranu
zahrmí
a najvyšší nebeský krstiteľ
bude dvadsať minút
bezhlavo pršať z oblakov.


(Pre Martinu Bolekovú)








Späť...
Ďalej..
Viac...