Úvod...
Kresby.
Básne..




            Klauny (Amphiprion): malé rybky, ktoré
spolunažívajú so sasankami  a doslova  sa vyvaľujú
na  jej  pŕhlivých  ramenách,   takto sa  vyhýbajú
možnosti  stať  sa  potravou iných rýb,  pre ktoré
znamenajú  pŕhlivé  bunky smrteľné nebezpečenstvo.
Konkrétne druhy  sasaniek majú  svoje osobné druhy
klaunov.
            Štvorzubce (Tetraodon):   opäť  menšie
rybky, ktoré  dokážu  v ohrození   prehltnúť veľké
množstvo vzduchu alebo vody,  a takto zväčšiť svoj
objem, narásť do tvaru gule,  čo väčšinou spôsobí,
že útočník  sa zdesí a odpláva.  Mimochodom, medzi
štvorzubce   patrí  aj   známe  Fugu,  ktoré sa  v
niektorých  krajinách  konzumuje  pre svoju údajne
delikátnu chuť. Toto ale nemusí byť pravda,pretože
ryba  má vo  vnútornostiach veľké   množstvo jedu,
ktorý sa často nepodarí  pri  kulinárskej príprave
celkom odstrániť.  A teda pokojne môže ísť o akýsi
druh adrenalínového športu. 
            Krak obrovský (Architeuthis princeps):
najväčší  žijúci  hlavonožec  dorastajúci do dĺžky
približne  10 - 15 metrov,  ktorý  často slúži ako
potrava  vorvaňom.   Ako je známe,   hlavonožce sú
vyzbrojené  prísavnými  telieskami  rozmiestnenými
po chápadlách – kruhovité jazvy  po  nich sa často
objavujú na telách vorvaňov.   Podľa  prirodzeného
vzťahu   medzi   veľkosťou   týchto   prísaviek  a
telesným   vzrastom   chobotnice sa tvrdí,   že  v
hlbinách žijú kraky,  ktoré majú  dokonca viac ako
15 metrov.
            Morské čerty (Lophiidae):hlbinné ryby,
ktoré dostali  svoje  meno  najskôr preto, že majú
veľmi    neestetický   až     desivý    zovňajšok.
Pravdepodobne     všetky druhy  čertov sú obdarené
fosforeskujúcim zariadením,  ktoré,  aj keď žijú v
absolútnej   tme - nie  je určené na svietenie si.
Slúži na lákanie dôverčivej koristi.Niektoré čerty
majú   na  hlavách  dlhý  na  konci  svetielkujúci
výrastok,   ktorý  pripomína  udicu  a dokonca bol
ulovený aj  čert,  ktorý má  toto  svetlo priamo v
ústnej dutine.   Chcieť teda,  aby  vám  do papule
lietali pečené holuby, nie je až taká bezpríkladná
opovážlivosť.
            Nahožiabre slimáky (Nudibranchia):  sú
onými   najkrajšími  slimákmi,   ktoré  sa  vyššie
spomínajú.  Nemusia sa nevyhnutne  páčiť  každému,
pravda rozhodne sú pestré a  veľmi zaujímavé. Dosť
sa podobajú  na bežné slimáky bez ulity, akurát že
majú  po tele  množstvo  konárikovitých výrastkov,
pomocou   ktorých  vo  vode  dýchajú.    V  týchto
vonkajších    žiabroch   (odtiaľ – nahožiabre)  sú
schopné ukladať aktívne pŕhlivé telieska,  získané
zo sasaniek, ktorými sa živia.  V  prípade potreby
potom slimáky samozrejme pália. (Mám pocit,že toto
poznám, lebo  keď som  sa  onehdy  za  telocvičňou
dotkol  istej   drobnej  spolužiačky,  okamžite ma
začalo celé telo páliť a najmä tie facky na lícach
- ihneď  mi malo  byť  jasné,   že sa  dnes akurát
prejedla žihľavy,lebo predtým už bývala viackrát v
pohode.)
            Bieluhy       (Delphinapterus leucas):
veľrybovité   cicavce,    okrem   už  spomenutého,
zaujímavé tým,  že  nemajú  chrbtovú  plutvu  a že
medzi sebou komunikujú zvukovou škálou obnášajúcou
zhruba 40 hlasových prejavov,preto sa im hovorí aj
najuvravenejší obyvatelia mora.
            Narvaly (Monodon monoceros):   Rovnako
ako bieluhy nemajú chrbtovú plutvu a špicatý „roh“
je vlastne   evolučne   premenený rezák,  ktorý má
slúžiť na prederavenie hrubého polárneho ľadu.Majú
ho iba samce,  a môžu teda galantne sprostredkovať
samiciam nadýchnutie a vôbec, pozvať ich trocha na
vzduch.
            Photoblepharon   ryby  oddychujúce cez
deň v hlbinách  a  v noci  putujúce  ku hladine za
potravou,  ktorú takisto  ako  morské čerty lákajú
svetielkujúcim orgánom.Tento majú tesne  pod očami
formovaný   do   podoby  polkruhovitého  telieska.
Pravda, používanie takýchto pascí je vždy záludné.
Môže sa stať, že  lovec priláka niečo oveľa väčšie
a pažravejšie a stane sa potom naopak korisťou.
            Vráskavec ozrutný        (Balaenoptera
musculus):  ďalšia   veľryba   a  popritom   vôbec
najväčší  existujúci  živočích  a  snáď  aj  úplne
najväčšie zviera,aké kedy na Zemi žilo.     Samica
dorastá do viac ako tridsať metrovej dĺžky.Napriek
svojej veľkosti sú vráskavce veľmi mierumilovné,čo
je  viac  menej  typické  pre všetky druhy veľrýb,
dokonca sa zdá, že  kolektívne trpia akousi čudnou
depresiou, ktorá ich niekedy doženie  až na plytké
pláže,  kde  potom  vytrvalo  páchajú  samovraždu.
Možnože to súvisí s ich zväčšeným mozgom a vysokou
inteligenciou, čo vždy signalizuje, že prichádzajú
problémy,  alebo sme im zasmradili more až tak, že
si  spomenuli  odkiaľ prišli a pokúšajú sa vrátiť,
pravda,keby sa im to podarilo, znamenalo by to iba
vystúpiť z kaluže do blata.
             Vráskavec dlhoplutvý       (Megaptera
novaeangliae):   Ešte   jedna   veľryba, ktorá  je
zaujímavá  svojou  prepracovanou  stratégiou lovu.
Poľuje  na  obrovské  húfy  maličkých strieborných
rybiek tak, že  pod ne podpláva a začne vypúšťať z
úst bublinky, tisíce bubliniek, až pokým sa z nich
nestane  obrovská  priehľadná  sieť,  do ktorej sa
chytí naraz celé mračno.Vráskavec ich potom všetky
naraz zhltne. Určite je dosť záhadné,  prečo rybky
nevyplávajú  z bublín von, hoci to môžu  pokojne v
ktorúkoľvek chvíľu urobiť.   (Dosť mi to pripomína
jedno dievča, do  ktorého  sme boli kedysi v škole
viacerí, osudovo zaľúbení,  pretože aj  jej slová,
smiech a vôbec všetko,čo z úst vypustila, sa okolo
nej  vznášalo  ako  ružové  bublinky  a presne tak
aj  my  tĺci  sme  všetci  do jedného v tom oblaku
šampanského čučali ako tie sprosté ryby.A ešte to,
že si dávala ruku na tvár, vždy  keď  sa  smiala –
najmä to ju usvedčovalo,lebo vraj takisto to robia
aj ľadové medvede,keď číhajú na korisť – zakrývajú
si labou svoj čierny nos, aby ich neprezradil,lebo
inak sú, ako sa vie, celé biele.)    
              Manta dvojrohá    (Manta birostris):
obrovská veľraja.  Najlepšie si ju predstavíte ako
čierneho šarkana s krídlami v rozpätí cca 6m alebo
ako fantastický lietajúci koberec.
              Morská vydra (Enhydra lutris):  Síce
patrí do neveľkej a miestami značne privilegovanej
skupiny tvorov,  ktoré   dokážu používať nástroje,
ale má naozaj krásnu kožušinu,  takže je pomaly na
vymretie. Prakticky  vôbec  neopúšťa more, ani keď
spí a rodí mláďatá.  A  keďže  je podobne  ako jej
pevninové     príbuzné      obdarená    výnimočnou
inteligenciou a ešte aj rada pomaškrtí, naučila sa
šikovne  rozbíjať tvrdé balenia ježoviek.Ponorí sa
pre dva kamene, ľahne si na chrbát do chalúh a ten
plochejší  si  položí  na brucho, potom  naňho  dá
ježovku a jednoducho ju roztlčie.  Pevninové vydry
si vraj  robia z blata tobogáň  a celé  dni sa iba
tak jašia. (Nemôžem si pomôcť, ale toto sa mi zdá,
vzhľadom   k   okolitej  všeobecnej  pudovosti   a
účelovosti - šokujúco neužitočné.)
              Morské ihly (Syngnathidae):     Ryby
patriace  do  jednej  čeľade  s  morskými koníkmi.
Všetky  druhy   tejto  čeľade  sú  typické  svojim
zvláštnym   tvarom   tela.   Tento   im  poskytuje
privilégium zmiznúť medzi chaluhami  a takto nebyť
na  očiach  prípadným záujemcom o ich mäso.
              Raja mramorová (Torpedo  marmorata):
Vraj primitívna ryba, ktorá má v tele, podobne ako
paúhor ( Electrophorus electricus ),    zabudované
zariadenie   na výrobu elektriny - týmto  omračuje
svoju korisť, ktorú potom omámenú požiera.  Všetky
raje  majú  ploský  tvar tela, sú teda okamžite po
zabití vhodné na umiestnenie k posteli ako trofeje
alebo  sa  môžu  ihneď  použiť,  vzhľadom k svojej
praktickej drsnej koži, ako rohožky pred dvere.
              Platesy (Pleuronectidae): Ryby,ktoré
sú  po  vyliahnutí  istý  čas  súmerné,  majú teda
vretenovitý tvar - taký,na aký sme u rýb zvyknutí.
Neskôr  sa  ale  začnú „klásť“  na j ednu stranu a
prebehnú u nich spomínané morfologické zmeny,takže
dospelé  majú  sfarbenú iba hornú časť splošteného
tela,kým dolná je väčšinou biela.Hornú časť dokážu
farebne prispôsobiť dnu,na ktorom práve spočívajú.
              Sargasové more:     Čudné   miesto v
atlantickom oceáne. Plávajú  tam  obrovské kolónie
rias,  v ktorých  sa  skrývajú  celé  spoločenstvá
unikátnych tvorov. Jedny  sa schovávajú,   aby ich
nenašli,  druhé  zasa,  aby   ich  nebolo  vidno a
niektoré,  jednoducho iba tak miznú. Myslím, že sa
ešte stále pátra kam sa vždy stratia úhory,  ktoré
sa sem chodia páriť . Prídu, zmiznú a o nejaký čas
sa objaví mlaď. Táto ihneď  po narodení znervóznie
a  začne sa  pripravovať na strašnú,  mnoho  tisíc
kilometrovú,  cestu do vnútrozemia,  ktorú čoskoro
aj naozaj podnikne.Možno to tie malé háďatká robia
iba preto,  aby  sa  mohli  potom  po návrate ešte
efektnejšie vypariť.  Mimochodom,  Sargasové  more
susedí so súostrovím Bermudy.   
              Sépia: známa chobotnica, ktorá,čo už
nie je také známe – dokáže  okamžite meniť farby a
vzory  kože  a  nerobí  to, iba keď chce splynúť s
prostredím.  Vraj   vyjadruje   farebne  aj  svoje
okamžité nálady a rozpoloženia.V nebezpečenstve má
teda výhodu,  že môže  okamžite  splynúť s okolím,
môže to  urobiť aj vtedy, keď chce byť  jednoducho
sama a  to ešte stále nie je všetko – môže sa ešte
stratiť   dotieravcom  v  atramentovom   oblaku  a
vlastní aj svoj osobný tryskový motor (trubicovitý
orgán pri koreňoch ramien),prostredníctvom ktorého
v okamihu vystrelí preč spiatočkou. 
              Latiméria divná           (Latimeria
chalumnae): jediná v súčasnosti  žijúca zástupkyňa
lalokoplutvých    rýb.  Pri   preparovaní vykazuje
rozčuľujúci  neochotu spolupracovať - pretože hneď
ako   ju   vytiahnete   na   vzduch,  stráca svoju
nebovomodrú  farbu  a  mení  ju na akúsi nehoráznu
sivú.




Späť...
Ďalej..
Viac...