Úvod...
Kresby.
Básne..







Často by sa mi zišiel nenáročný
a praktický zovňajšok, aký mávajú ježovky,
pôjdem teda hľadať gaštan z ktorého popadali,
a keď sa o mňa po ceste náhodou obtrie
žralok kladivohlavý,
ktorý  pracuje ako licitátor
a aukčná sieň zároveň – bude tu tá možnosť,
že si ma odklepne pre seba
a použije ma
na výzdobu svojho tela
o ďalších pár chladných milimetrov,
preto budem určite ticho
a hlboko uvažovať o tom,
že keby som mal jeho kruté
dôkladné a krásne telo,
nepotreboval by som myseľ –
všetky námietky,
by som ihneď
nechal skĺznuť z hlavy kožou
elegantne  za seba – to je totiž
to najmúdrejšie,
premeniť ich na niečo užitočné,
napríklad na prúd,
v ktorom sa odvezú malé rybky.

Tulene
sú bývalé
domáce zvieratá
Atlantíďanov,
ako javiskové formy života
síce prišli o možnosť kľačať,
ale zasa
modlenie je najbúrlivejšie tlieskanie
a nie je dôležité,
kto je pôvodcom zázraku -
či už to bolo teda tak,
ako sa píše v starých zvitkoch,
alebo staré zvitky,
obrastajú ľuďmi -
modlime sa,
stal sa zázrak.
A to je presne to,
čo môžu do zbláznenia robiť tulene,
sú teda veľkými znalcami života,
tak ako naša stará mačka,
ktorá vedela,
že všetko je tu iba na chvíľu,
a preto
sa do každého pohladenia
ešte o trochu vtlačila..
Kedykoľvek môže
vymrieť rýchlosť po mečúňoch
a nikto už neuvidí
ich ľahký, akoby úsmev
- a že to rýchlosť im strúhala ksichty –
ako keď mi dole kopcom,
na mojom prvom bicykli,
niekto naširoko rozťahoval ústa.

Bude príjemné
teraz si pokecať s rajami,
ktoré sa občas
zo srandy skratujú
- možno preskočí iskra –
a si povieme,
že naše telá
túžia byť rovnako plytké
a chcú sa objímať s dnom
a nič ich neodradí od toho,
aby sa čas od času
z rozkošou celé
zahrabali do bahna -
bude fajn poštekliť platesy po líci
- že sa mi stalo čosi podobné,
že som sa narodil normálny,
súmerný,
ale neskôr sa začalo všetko
okolo mňa znejasňovať
a miešať,
akoby som sa pomaly ukladal na bok,
akoby v spánku,
ako keby jedno moje oko ostalo na mieste
a to druhé
sa pomaly posúvalo
smerom k snom








Späť...
Ďalej..
Viac...