Úvod...
Kresby.
Básne..







Je to také božské, celú noc si vymýšľať
a ráno
sa na seba
významne usmievať
a porovnávať sa
s kúskami mesiaca,
s nočnými rybami Photoblepharon,
ktoré majú takisto
pod očami svetielkujúce kruhy.
A tiež vyjadriť spokojnosť vodotryskom,
ako vráskavce,
ktoré tu
premávajú
okolo,
iste sú to pusté duše galejníkov,
navždy prikované ku veslám.
Je to také pohlcujúce – obzerať si Jonášovu kajutu
a skúšať im vysvetliť,
čo znamená byť kolosálny,
a rovnako ako pri debate
s Mantami
- nakoniec priznať, že nikdy
nebudem mať ani šajnu o tom,
čo znamená
rozprestierať sa.

Potom s vydrami
prehajdákať deň
na vlnách,
a Ty nešetríš päťprstými hviezdovkami,
pretože trpíš
hroznými bolesťami chrbtov,
a zúfalo potrebuješ
každý večer masáž -
určite pochádza z Teba
to,
že kolísanie je také chlácholivé
a výchovné zneváženie
všetkých,
ktorých objímeš ..
Predstavujem si potoky,
ako sa vlievajú do riek
a tie zasa do Teba,
keď mám pocit,
že sa beriem príliš vážne
- je to zriedka -
ale potom sa aj ja
obrátim rukami na seba -
je to také božské.

Sleď a jeho stotisíc blížencov
sa zvrtnú do strany
ako jediný kusisko striebra
- jednomyseľne -
ale predsa,
jeden z nich bol ten Sleď
- my strašne túžime ním byť.
A nehybná Tvoja priesvitná ihla
ďalej počíta anjelov,
ktorí tancujú na jej špičke,
ako čestný predseda
toho obrovského spolku múdrych tvorov,
ktoré považujú za nanajvýš ambiciózne,
nechať sa celý život prehliadať.








Späť...
Ďalej..
Viac...