Úvod...
Kresby.
Básne..







Atol –
to je amfiteáter, kam chodí slnko
ako zástupca šokovaných hviezd,
dívať sa na svoje dielo -
je to koloseum,
kam chodí nekonečno
na letecký deň.
Teraz si
vypálim tetovanie na dúhovku,
- v rajských záhradách je pŕhľava
- čarovná farebná
a ochromujúca pŕhľava...
a v jednu chvíľu
budem
skalopevne
presvedčený, že stačí,
ak po smrti ostane korálka.

Tvoje najkrajšie slimáky majú radi štipľavé
a paúhor
by mohol zásobiť tri zásuvky
svojím osobným prúdom...
Keby som ja mal svojich vlastných stopäťdesiat voltov
určite by som
chcel prežiť niečo elektrizujúce,
napríklad prvý krát sa dotknúť ženského poprsia,
alebo
sa triasť túžbou
a omračovať ženy
- silou toho, čo mi v hlave práve prebleslo.
A možno by som len často
významne
a nebezpečne
mlčal,
ale to asi nie,
možno iba
keby som bol lietajúca ryba
veď čo k tomu dodať 
No a 
keby som bol na okamih Grónsko
možno by sa mi podarilo
dokázať svoj rozhodujúci objav:
Veľryby sa vraj
vyvinuli z kopytníkov,
ktoré čoraz častejšie
hľadali
útočisko vo vode.
Do čeľade narvalovité
patria len dva popísané druhy veľrýb:
Úplne biela a záhadne usmiata Bieluha,
a Narval, podivný tvor
s veľkým špicatým „rohom“ -

Viem, že som Veľký -
objavil som, kam sa vyparili jednorožce.








Späť...
Ďalej..
Viac...