Úvod...
Kresby.
Básne..







Zdá sa, že
plamene a siete sa hojdajú rovnako
a pre ryby
sú oči sietí
rovnako hypnotické
ako oheň pre motýle.
U nás lietajú niektoré motýle
v admirálskych uniformách -
zdá sa,
že sú to Tvoji veľvyslanci,
pretože žijú na každom kontinente.
Ak je to tak,
deň, pre ktorý si uniformu pestujú
je určite Súdny –
ale zatiaľ to našťastie vyzerá,
akoby stále
nechápali, ktorúže to loď
majú opustiť ako posledné
a ďalej pojašene sadajú na kvety.
Pravda,
možno všetko dopadne dobre,
a celú našu civilizáciu premeníš na sošky,
tak ako to bolo s trilobitmi,
alebo
náš dlhý vzájomný konflikt
urovnáš
dákym hrozným hurikánom –
jedného dňa
prosto vyjdeš
z plážových kabínok na prezliekanie
ako obrovská búrka
a bude to.
Máš totiž
stále
uznášania schopnú
dvojtretinovú väčšinu.

Možno ešte niekde zafarbuješ
dáku obrovskú guľu,
na ktorej sa hmota vyžíva
a prebleskuje 
tam
ohromená
obloha
a tým pádom
to nebude až taká veľká strata.
Ale zasa 
na druhej strane  
čajky,
ktoré urobili 
zo starej chatrče na pobreží vykričaný dom, 
sa nesmejú iba tak 
a keď treba - hocikomu vysvetlia, 
že všetko na svete
bude vždy patriť najskôr drzým.

Páči sa mi
pozorovať,                                       ,
kam
       až                               bralá
            zájdeš            zvádzaš
                        - keď
a keď nervózne špliechaš
okolo lodí,
ako kôň,
čo hryzie svoje staré zubadlo,
počúvam
Tvoje šepkanie o tom,
že  nepotopiteľná  je iba čiara ponoru.








Späť...
Ďalej..
Viac...