Úvod...
Kresby.
Básne..







Ako by sme boli v spánku,
ešte stále po pás v Tebe
- nemôžeme tomu utiecť –
možno tvory, ktoré prídu po nás
budú v snoch behať ako vietor –
alebo sa hodia späť a budú plávať...
ale my to nevieme.
Kedysi sa mi často o Tebe snívalo,
doteraz si pamätám,
že nič nepadne tak dobre do rúk,
ako kormidlo na plachetnici,
možno to úplne stačí – zapamätať si
iba jednu z tých vecí,
čo sa kedysi zdali také praktické,
aby sa chlapček celkom nestratil,
keď ho obrastá chlap.
Chcel som byť námorníkom
a ešte stále sa mi to páči,
ale už nie pre to isté.
Teraz
by som chcel mať ženu
v každom prístave,
čo sa bude báť,
keď budem zase odchádzať
a vo všetkých tých strachoch o mňa,
sa budem potom kúpať
- trebárs aj naposledy –
úplne najšťastnejší na svete,
pretože to je nádherné.

Nebojím sa, že sa utopím,
pokojne s Tebou poplávam
pomedzi šupky pomaranča,
ktorý každý deň večeriaš,
veď aj z plnej vane dakedy počúvam
to volanie divočiny
a vlny ma už odtiaľ párkrát niesli
k majáku,
pod ktorým sa triešti príliv.
Možno sa teda utopím,
ale asi neexistuje lepšia možnosť,
ako byť celkom
zaplavený
nejakým pocitom –
možno pre toto
prirovnávajú smrť k orgazmu.
A temnejúce blesky majáku
budú vrhať svetlo
na môj ďalší život,
v hlavách tých,
čo ma ľúbia.

Mimochodom,
to šumenie,
čo predávajú v mušliach
je brak oproti prílivu –
tak čo podnikneme?
Len tak načrieš do vrecka s perlami
a zahráme si pólo s mesiacom,
alebo mi dáš kolovať tornádo
a povieš, kde ukrývaš rozprávkové emiráty?
V lagúnach,
kde si nasadzuješ kvapky dažďa
ako snubné prstene,
môžeme naštvať pár dvojzubcov,
dá sa s nimi potom dobre guľovať.
Môžeme ísť na chvíľu na pláž
trénovať vlny
v skoku
do piesku,
alebo
môžeme uniesť
dnešný palmový
výsadok
na neznáme ostrovy.
Je pre mňa oslobodzujúce,
že s tebou
sa môžem pohybovať - iba s rozpustenými prstami,
pretože
moje päste
sú držiteľky          prázdna 








Späť...
Ďalej..
Viac...