Úvod...
Kresby.
Básne..




       Možno to bol niekto  z personálu,  alebo
daktorí  z hostí   -   hotel  a bar tu normálne
fungovali.  Ale  mohol  to byť aj niekto priamo
odtiaľto,  keďže  okolo  bolo veľa takých ľudí,
ktorých  do dnešného dňa nikdy nevidela ani len
na  fotke  a viacerí z nich boli  teraz dokonca
jej príbuznými.
       Pred  chvíľou  sa  rozprával na chodbe s
pripitou Zuzanou a to bolo prvý krát,  čo tu na
neho   Mira   narazila,  teda  mala taký pocit.
Lenže,  keď  si ho teraz lepšie prezrela  – mal
široké ramená a rovný chrbát - zdalo sa jej, že
je to jeden so Stanových kamarátov, ktorý sa na
ňu pred  hodinou nahrnuli  s kvetmi  a krstnými
menami a tak mu povedala, že smie.
       Mal celkom milý, vyšší hlas a máličko na
ňu  žmurkol,  keď  sa  skláňal  a  pomáhal  jej
vstávať – vtedy sa mu trocha rozhojdala kravata
a na okamih bolo vidno malú škvrnu pod gombíkom
na jeho košeli. Ale zase vôbec nijako nesmrdel,
ani od vína,  ani od potu a to bolo skoro desať
hodín   a   väčšina  chlapov  v sále  už riadne
oslavovala.
       Takže, ty si s ním chodil plávať a ja ho
za celé leto nemôžem vytiahnuť k vode  – trocha
zveličovala Mira,  aby  si  už mohla byť celkom
istá, kam ho má zaradiť.  A  on  sa  zasa na ňu
usmial a povedal,   že to ona,   ako dobrá žena
svojho chlapca takto rozmaznala.  Hneď na to sa
ju veselo pokúsil otočiť, čo by sa mu snáď bolo
aj podarilo, keby ju nezvrtol tak prudko a keby
v polovici obrátky nestratila rovnováhu. Ešteže
bol dosť  rýchly na to,  aby  ju  znova  chytil
obidvoma rukami,   lebo inak by tam capla rovno
medzi svojich dvoch opitých strýkov so ženami a
to by bol škandál.
       Nejaký si divoký  –  zasyčala mu Mira do
ucha a obzrela sa kde je kameraman. Nebyť toho,
že dnes musela hrať úlohu žiarivého,  srdečného
stvorenia,   poslala by ho rovno do riti,   ale
pretože  dnes  túto  úlohu hrala  a  mala už za
sebou oveľa horších  lepkavých idiotov,  dostal
ešte jednu šancu  a túto na svoje veľké šťastie
nepremrhal.
       Tancovali  spolu  valčík  a  dve tangá a
hovorili o svadbách, o mužoch a tak všeobecne –
nebol to vôbec nudný chlap.   Dozvedela  sa  aj
super veci o Stanovi,  že  si  vypchával plavky
hajzlovým  papierom  a  že  si  robil  cucfleky
hadicou od pračky.   Toto bolo fajn,  tešila sa
ako   tým     Stana  naštve    –    on ju často
napodobňoval, podrobne opisoval veci,  ktoré mu
na nej pripadali smiešne.  Napríklad,  ako  jej
poletujú nosné dierky, keď sa rehoce, alebo aké
somariny vykrikuje  zo  sna  a  ona  mu to zasa
vracala tým, že poľovala na neho.
       Niekedy v prostriedku druhého tanga,  sa
ku nej  ten fešák  naklonil ( bolo  jej  trápne
znova vyzvedať, ako sa volá) a spýtal sa, či by
sa mu nedala uniesť. Hneď podotkol, že mu Stano
síce jasne vysvetlil pravidlo  o dnešnom zákaze
únosov,  ale bol by to len taký malý symbolický
- hore do nočného baru,  no a Mira povedala, že
radšej nie.  Pravda bolo na nej vidno,  že dve,
tri sekundy váhala, keďže sa mu predtým šikovne
podarilo  brnknúť  na jej  zlomyseľnú strunku a
mohlo to teda znamenať aj: možno neskôr.
       Potom začala polka a od stola sa dovalil
veľký, tučný chlap – ujo Jožo, ktorý nepovedal,
ani smiem prosiť ?,  ani dáš mi ju ?,  ani nič,
len ju chmatol a zatočil sa s ňou um-ta,  um-ta
preč.
       Pri kuracích prsiach s ryžou a marhuľami
každú  chvíľu  niekto pripíjal  a vysoko dvíhal
pohár na zdravie a šťastie mladomanželov. Stano
niečo hovoril  diskdžokejovi  a  keď  si  sadol
vedľa,  Mira ho drgla,  že jeho foter by už mal
prestať  chľastať  a   viacej zjesť,  lebo bude
vracať riedke. Ale  on  vôbec nereagoval na jej
repliku, iba na ňu zazrel  – teda do krvi by sa
určite hádal,   že  len  pozrel žiadajúc trocha
súcitu,   no  Mire  bolo  ihneď  jasné,   že sa
zachoval nanajvýš chrapúnsky.
       Aha, to už nie je sranda – povedala Mira
svojím   špeciálnym   hlasom,   ktorý  ho  vždy
podráždil a on bol zasa ticho a len tak,  akože
pre seba pokrútil hlavou.  Toto  neznášala, keď
nad ňou krútil svojou veľkou hlavou,  ako  keby
bola  nejaká  odpísaná chudera  a hneď by mu to
pekne  spočítala.    On  jej  tiež  nikdy  dlho
nezostal  nič dlžný.  Lenže  dnes  mienila  byť
žiarivou, anjelskou bytosťou, a to by znamenalo
pustiť sa s ním do vážnej hádky,  pretože teraz
malo   správne  nasledovať  niečo,    čím by ho
poriadne nasrala.
       Napríklad,   že sa fakt hrozne podobá na
svojho otca.
       Nič takého, ale Mira nepovedala, dvakrát
si  dala  vlasy  za  uši,  dopila  minerálku  a
povedala si,  že bude dosť času vybaviť si to s
ním neskôr.  Neskôr,  ale  na  všetko zabudla a
keby sa znova neobjavil ten fešák a presne v tú
správnu chvíľu nespomenul,  aká je to škoda, že
taká  krásna   nevesta   nebude  dnes  unesená,
neostala  by  po  tom  ani  tá najmenšia stopa.
Pravda,  on   to  presne  v tú  správnu  chvíľu
spomenul   –   pomaly ju veľmi pozorne otočil v
tanci a na jeho: nerozmyslela si si to náhodou,
sa už potom jasne vyjadrila, že dobre, poďme.
       Počúvla ho,  počkala kým vyšiel,  zjedla
syrový   pagáčik,   odmietla  jedného červeného
bratranca a bielo zmizla vo dverách,  v ktorých
sa pred minútou stratil on.

       Stano bol už dosť unavený, tiež musel od
rána všelikoho možného hrať :   pokorného syna,
usmiateho hostiteľa  a železného ožrana a nemal
na  to  až  také  prirodzené  nadanie  ako jeho
mladožena. A k tomu ešte ten kameraman, čo furt
na  nich  visel  s tou  svojou  mašinou,  ktorá
všetkým robila na ksichtoch neprirodzené úsmevy
a ďaleké oči.
       Teda všetkým  -  okrem Miry,  jeho ženy,
ktorá  bola  so  svojimi  holými  ramenami fakt
nádherná,  ale ktorá ho vedela aj vytočiť,  tak
ako žiadna iná.
       Väčšinou sa ale spolu fakt  dobre bavili
a obaja rýchlo zabúdali, takže pri siedmej jeho
dnešnej kyslej káve so smotanou,  pri ktorej sa
znenazdania stal svet opäť úžasný  a  ozvala sa
stará pesnička od Earth Wind and Fire, sa Stano
odrazu rozhliadol, že si trocha trsne so svojou
manželkou - dnes je predsa super špica deň.
       Ale Mira nikde nebola.
       Pozrel  sa   na hodinky,  bolo  jedenásť
desať,   mladšie  ročníky  šantili  na parkete,
obsluha stále odnášala taniere  z druhého chodu
a  z chodby  sa  vyhrnuli  jeho  starí kamaráti
športovci, ktorí boli vonku fajčiť.
       Stanly,   ty prasa   –   zakričal Pišta.
Znamenalo to,  že všetko je fasa špicové a víno
šľape presne tak jak má.
       Stano zdvihol ruky,  zakýval  päsťami  a
otočil   sa   k tete Dane,   ktorá   sa  prišla
rozlúčiť. Bola nejaká bledá a vravela,  že musí
ísť domov.  Odprevadil  ju  až von a posadil do
auta  susedovi  Marekovi   -  ten tu dnes robil
taxi.
       Miru nikde nestretli, ani na chodbe, ani
vonku a ani v sále celkom určite nebola, sľúbil
teda,   že ju pozdraví  a že jej všetko odkáže,
ale  myslel  pritom  na   niečo úplne iné,  mal
totižto dosť silné tušenie, že ju nejakí magori
uniesli.
       A ona sa dala!
       Viackrát sa o tom rozprávali, bude veľká
svadba,   veľa jedla,   veľa vína, vezme sa pár
izieb,  aby  si  mohli  vypiť aj tí,   čo prídu
zďaleka, a toto bude stáť veľa peňazí  a žiadne
ďalšie  sa  už  po  krčmách  a  po  diskotékach
vyhadzovať  nebudú.  Každému fešákovi,    ktorý
prichádzal do úvahy, to Stano potom zopakoval.
       A ona tu zjavne aj napriek tomu nebola.
       Keď  povedal svokre  o svojom podozrení,
ešte sa tešila   -   že aká by to bola svadba a
hneď ho naložila do auta aj s kameramanom, nech
majú potom peknú spomienku.
       Dnes  už  Stano nemal fakt silu ničomu z
tohto čeliť   -   pokojne ako ovca do toho auta
nastúpil  a  rozbehol  sa  v ňom  po  okolitých
pajzloch.  Pri rýchlej jazde nočnými ulicami ho
ešte napadlo,  že ona dosť dlho tancovala s tým
ksichtom v modrej košeli.  Vyzeral ako niekto z
personálu  a  Stano aj nakrátko spozornel,  ale
potom videl, že Mira sa dobre zabáva a ďalej to
neriešil.
       Kameraman  si  našťastie   včas   všimol
Stanov  nepoužiteľný  výraz  a  ani  raz  s ním
nevystúpil.  Ticho  sedel  vedľa  a žuval svoju
tvrdú žuvačku,  až  kým  znova  nezastali  pred
hotelom.   To už boli všetci traja presvedčení,
že  ona  sa  medzi tým vrátila,   ale   ani  sa
neukázala,   a  keď  potom  Stanovi  servírka z
nočného baru,  do ktorého pred tým len nakukol,
povedala,  že áno,  bola tu,  ale za nejaký čas
odišla, aj s tým vysokým fešákom,  tak potom sa
začal báť.

       Keby o to stál,  možno by to dnes šlo aj
bez násilia.
       A  možno  by  o to  aj stál,  keby  bolo
trocha   viacej  času.   A  takto   ešte  nikdy
nerozmýšľal.
       Každopádne,   táto  Miriam bola rozhodne
úplne  iná  ako  všetky  jeho predošlé. Bola to
síce  v mnohom typická žena   - najmä v tom, že
nebola schopná odolať lichôtkam. Ale teraz, keď
podľa jej stisnutých pier,  bezpečne vedel,  že
sa prebrala a napriek všetkému,  ďalej  pokojne
vyrovnane  dýcha  a  vôbec sa nemyká,  nemumle,
dokonca ani neotvorila oči  –  teraz už nemohlo
byť pochýb,  že  ona  je skutočne neobyčajná  a
výnimočná.
       On, ale teraz potreboval,  aby tie svoje
krásne oči otvorila, a preto jej položil na krk
nôž - opakom,  aby si ju zbytočne neskrvavil  a
pošepkal jej to do ucha.
       Tušil, že tam nebude to, čo tam zvyčajne
býva   -   teda  hrozne čierna vydesená bodka v
prostriedku  vodnatého  kolieska,    ale   fakt
nečakal  taký  čistý modrý nenávistný pokoj,  s
akým ona na neho pozrela.
       Teraz už naozaj nemohol pochopiť, ako mu
táto žena mohla naletieť.
       Ako sa mu mohla dostať do rúk?!
       Všetko prebehlo hladko, podľa porekadla,
drzým  machrom  patrí  svet.  Prišla  za ním do
baru, chvíľu posedeli a sám jej navrhol,  že ju
odvedie  späť  do  sály  –  ktovie či ich vôbec
hľadajú. Potom si skočil ešte hore do tašky pre
cigarety  a  zvrchu  si  nahlas  sám  pre  seba
povedal - tak toto som ešte nevidel.
       A  ona šla zasa ako typická sliepočka za
ním   až   do   otvorených  dverí  na  mužských
hajzloch,  čo tam na druhom poschodí sú,   hneď
vedľa schodov.
       Vtedy ju musel udrieť.
       Na chodbe bolo čisto  a  preniesol si ju
potichu do izby,  ktorú  si  pred  tým vzal pre
seba   -  položil  ju na posteľ,  zviazal  ju a
zalepil jej ústa.
       Pred  chvíľou  spolu  sedeli v červenom,
barovom  svetle  a  bolo vidno,   že ona má ten
štipľavý super zmysel pre hrubú srandu,   ktorý
ženy nemávajú často.  Ale  bolo  vidno  aj  jej
skvostné  mliečno  ružové  ramená,    takže  to
nemohlo dopadnúť inak - len takto.
       Díval sa jej do očí a cítil,  že  to  už
dlho nevydrží.
       Bola jeho  - v hlave sa mu krútili rôzne
slová – nevesta,  panna, právo prvej noci, moja
a znova nevesta  a panna,  až  kým  to  z  neho
neopadlo ako listy    -    pomaly a zo všetkých
strán.
       Keďže  v  tejto  chvíli  bol  vždy veľmi
rozľútostený,  zvyčajne  zobral  vankúš,  alebo
igelitové vrecko a urobil to,  čo  aj tak dávno
videl,    že sa stalo.   Nemusel by,  však  ani
zdvihnúť oči a aj tak by podľa niečoho mocného,
čo bolo teraz okolo jej tela vedel,  že dnes to
bude inak,  aj  keď pre neho to možno nedopadne
dobre.
       Jednoducho,  práve sa mu veľmi zažiadalo
všetko riskovať.

       O tri štvrte na jednu sa veľmi smutný  a
veľmi  opitý  ujo  Jožo  pozrel ku dverám  a od
radosti hlasno zatiahol  –  neska  nevestaaa  -
zajtra ženaaa.
       Niekto  potom rýchlo pozhasínal svetlá a
všetko bolo zasa v poriadku.




Späť...
Ďalej..
Viac...