Úvod...
Kresby.
Básne..







Som strašne ospalý
a neviem čí som
ako mačky čo zostali
keď zbúrali dom

O chvíľu brieždenie
napichne na ostne
zúfalé ešte nie
ukryté v polosne

Kúpeľňa sa so mnou mazná
mrazivá a poloprázdna
rosa z úst mi neochladla
píšem na hmlu do zrkadla

V posteli sa ešte na chvíľočku zviniem
medzi svoje vlastné aktuálne zmije
som len zamotaný pokrútený kúsok
ktorému je v celom tele hrozne úzko
zrkadlá sú iba ďalší ľstivý úskok
všetko moje tváre a za nimi pusto

Som strašne ospalý
a nevládzem spať
zlomený bez barlí
sa pokúša vstať








Späť...
Ďalej..
Viac...