Úvod...
Kresby.
Básne..







Možno chcel niekto kedysi vyhodiť myši do luftu
a škaredo sa mu to vrátilo, alebo
sú to nezničiteľné potkany z Atlantídy, alebo, 
a toto sa mi pozdáva najviac,
sú to potomkovia húževnatých hlodavcov, 
čo nikdy neprestali veriť,
že Mesiac je zo syra – a teda ide o živý príklad toho,
aké výnosné je ísť si tvrdo za svojim.
Podľa spôsobu, akým šibnuto brázdia oblohu je zrejmé,
že nikdy netúžili lietať -
pôvodne chceli iba plachtiť,
ale vymyklo sa im to akosi z rúk.
Niektorí vravia,
že sú to duše huslistov s lietajúcimi prstami
a iní zasa , že to musia byť dlhoprstí zlodeji
a diabli, ktorí si rýchlym útokom
podlo ukradli kus oblohy pre seba –
to ale istotne nebude pravda,
lebo samotné nebo nepopiera,
že už pterodaktyly mu pred rokmi čosi nadškrtli
a teda, aj keď tieto tvory vyzerajú ako ohyzdní
poslovia pekla, musí sa rešpektovať jeho rozhodnutie,
ktoré hovorí jednoznačne,
že sú neodškriepiteľne
na neho-vzatí
šťastlivci.

Lenže možno to ani nie sú netopiere,
možno to len noc vyvesila bielizeň.








Späť...
Ďalej..
Viac...