Úvod...
Kresby.
Básne..







Bledne redne skorá ranná doba bronzová
rozlieva sa šepkajúci hoboj zvetrávania
a z popola ešte žiaria klarinety
ktoré vysvetľujú noc –
opodiaľ ustupuje vypäté zviera
a vlečie za sebou pofŕkané umierajúce violončelo
a potom – hoci stláčajú tepny priamo v krku
utiahnuté husle nedokážu zastaviť krvácanie
vo večnom spánku oddychuje trúbka

Páli gitaristka horúca na poludnie
horúca – tá uriekne – očarujúca a takmer sypká
tá ktorá brnká dookola bledé akordy
a okrem prstov ničím nechveje ničím
okrem prstov nechveje

Na súmraku búšia
búšia bubnujú – čoraz dlhšími ramenami
vytriasajú mäso na rukách – potápajú prsty
do blán – do uší kvília - do noci
a kŕmia sa ozvenami

Sú hrubí rýchli sú
kosé rozoklané
do pahreby na prstoch – ramená priložia
ďalšími rukami
prudkí pletení blčia
stekajú bozkami v červených vreteniciach
v korbáčikoch na špičkách jazykov
splazia sa domov vlastnými ústami








Späť...
Ďalej..
Viac...