Úvod...
Kresby.
Básne..







Mohlo tu byť viacej stromov
nezložila by ma triaška
boli by sme prišli domov
tušil som už od včerajška
že to budú tieto pláne
tráva je tu celkom svieža
ja už nikam nejdem pane
prosím nechaj ma tu ležať

Pamätáš sa keď sme vtedy
spadli v bitke vedľa seba
mohlo to byť naposledy
ale toho si sa nebál
Iný kôň by ťa bol zabil
bol by to tvoj koniec knieža
ja mám právo na to aby
si ma teraz nechal ležať

Možno sa ešte niekde stretneme
ak by bol v nebi konský raj
nemám tam sedlo ani strmene
necválam sám
Možno sa ešte spolu prejdeme
ešte raz rozhádžeme zem
a všetky brody budú spenené
ako mlieko

Odpúšťam ti všetky biče
aj tak som vždy ostal divý
konské duše nie sú ničie
búrka to sú naše hrivy
viem že na mňa nezabudneš
bol som dlho tvojím koňom
ak sa vrátiš budeš kľudne
o mne vravieť ako o ňom    (čo bol)

O ňom čo bol strašne rýchly
najrýchlejší sivý žrebec
keď zaerdžal vrchy stíchli
a ten víchor patril tebe
ako všetky tieto pláne
ako tamtá biela veža
ja už ďalej nejdem pane
prosím nechaj ma tu ležať

Možno je niekde nebo pre kone
obrovská smaragdová pláň
za rok sa nedostaneš na koniec
hustá tráva







Späť...
Ďalej..
Viac...