Úvod...
Kresby.
Básne..







Na jeseň sa dejú veci
uvaríme si dva deci
starý topoľ je dosť dobrý
vylezieme po ňom do hmly
Ak nás lístie celkom schová
môžeme sa dohadovať
či si príliš nahlas zívla
či už pri nás svištia krídla
O aké šlo ovanutie
o husie - či o labutie
či ešte chceš stále vedieť
aké je to chvíľu letieť
Opití vraj majú šťastie
všetko sa im rýchlo zrastie
iba srabi majú smolu
poletíme spolu dolu

Mať tak krídla - pravé krídla

Kráčanie je tesná klietka
odmalička zbieraš pierka
presviedčaš ma že ty si sa
nerodila - liahla si sa
A že keď raz vyjdeš z klietky
nadýchneš sa - zdvihneš letky
nenecháš sa dvakrát prosiť
zmizneš cvičiť albatrosy
Alebo raz príde chvíľa
keď sa zmeníš na motýľa
a ja budem ako sprostý
žiarliť na dva vidlochvosty
Aby som sa vôbec nebál
necháš mi tu prášok z neba
a zostaneš navždy so mnou
ak sa natriem sladkou vodou

Mať tak krídla

Aj mňa stále niečo tlačí
chcem byť kolibríčí – dračí
a noc ktorá vo mne drieme
rozmaznáva netopiere
Nepatríme medzi priemer
hneď ako si vypijeme
začne s nami mávať pani
strašná túžba po lietaní
A len takto medzi nami
ťahá sa to dejinami
okrídlené reči tanec
knihy mám už prečítané
Môžeme sa staviť o rum
nech otvoríš hociktorú
v slabej vôni starej tlače
ďalší básnik ticho plače

(Mať tak krídla)








Späť...
Ďalej..
Viac...