Úvod...
Kresby.
Básne..







Hocikedy, keď si zohnutá, alebo keď máš
jedno z tých vypasovaných tričiek, alebo aj ráno,
keď ti trčí z pod periny polovica stehna – prichádzam dvojzáprahom.
A aj keď ideš ku mne a celá sa húpeš
a pohupuješ - idem ti oproti dvojzáprahom.
A nesmiem zabudnúť, že bývaš nahá a polonahá,
alebo úplne oblečená, ale popritom dokonale...
jednoducho cválam ako posadnutý a musím na teba položiť ruky.
Niekedy ani nechcem, ale už je od rána zapriahnuté
a nemôžem si nijako pomôcť
a aj teraz vlastne – nie si doma a ja sa vozím dookola sám.

( Strašne sa mi páči, keď nosíš ten môj svetlý rolák z vlny,
ohromne ma totiž baví myšlienka, že ak sa neskôr oteplí,
budem ťa skrze neho dlho a úzkostlivo objímať okolo bedier
a vždy, keď len trochu povolím – nervózne si ma pritiahneš.)








Späť...
Ďalej..
Viac...