Úvod...
Kresby.
Básne..







Istý lúč,
ktorý zase raz
bez varovania
vystrelil z tvojho oka,
preťal strešné okno a šialene odhodlane
zmizol v čiernom mlieku
zo strukov Veľkej medvedice.
Keď potom, spolu s inými rozžiarenými našlapancami,
nastúpil na tradičný
nekonečný maratón dopredu,
bol to práve on a nijaký iný, ktorému sa podarilo
na krátku chvíľu
prekonať ten absolútny rekord,
o ktorom sa hovorí, že už vyšší nie je;
pravda nikto to nevidel
a teda ani nikto nemôže potvrdiť, že ty tak fantasticky vrháš lúčom,
ale vlastne ani niet čo ľutovať,
pretože to sa ľahko môže borec popáliť,
ak by musel koučovať slnko
a to by si teda musela,
keby sa toto rozkríklo.

Ty budeš pekne doma s tatinom
a večer - tým svojím maličkým,ale strašne strašne širokým
mäkko ručičkovým gestom - zase ukážeš smerom k plafónu, že kde je žiža.








Späť...
Ďalej..
Viac...