Úvod...
Kresby.
Básne..







Ten prach, čo tu stále kde tu lipne,
hoci sme už hlboko preč od Marsu,
mi vždy pripomenie chleba s maslom,
čo som si dával doma načerveno
opaprikovať, keď som bol decko.
A odtiaľ je, bohvie prečo, už len krok
ku spomienke na minulého silvestra,
keď sme si to hltavo rozdali
priamo v lufte medzi konfetami.
O pol tretej zblbla gravitačná jednotka,
zobudil som sa vedľa blikajúceho lustra
a ty podo mnou len v tielku
a nudzovom svetle ( aha, tu je tá paralela )
bola si neodolateľná,
a keď som ťa pritlačil hore o strop,
potom, v tej poslednej chvíli,
si ty bola na mne
a zároveň som ja bol hlboko na tebe.








Späť...
Ďalej..
Viac...