Úvod...
Kresby.
Básne..




       Nuž, ale je to tak ako mám byť  - nekúpil
by som si nikdy obraz - takže ani ja nemám právo
byť niekde zavesený, tobôž nie navštívený kúpnym
úspechom  -  je to spravodlivé - keby moja túžba
vlastniť  nejaké   iné  nespútané   dielo  okrem
vlastného ( ale v tomto som skurvený boháč )  aj
nejakým nedopatrením vznikla,         isto by ma
opustila ráno o 3:10,     kedy mi zvoní budík do
roboty,    a keby ma aj tak v priebehu dňa nejak
hodlala presviedčať,   sklamane by sa dozvedela,
že by sme chceli ísť najprv všetci k zubárovi.
       Neviem,      či by som sa nedíval na toho
záhadného človeka,        čo by mi dal 3000 euro
za moje poslednejšie dielo (  ktoré  by  som  si
určite vypýtal   -   za  tri mesiace každodennej
práce )   neviem,   či by som sa na neho nedíval
tak trochu, ako na kokota, čo si včera kúpil ten
taký dlhý čierny Mercedes    -  v tejto životnej
situácii sa jednoducho asi neviem,  ani najmenej
vcítiť do muža,   ktorý sa rozhodne manifestovať
svoju pracovitosť týmto nevšedným spôsobom.
       Už  roky  som  si  nekúpil  nijakú knižku
básní a poviedok, tobôž nie od sloveského autora
- zhrdená urazená pýcha  a chronické sklamanie z
nahliadnutia ( a možno chcem byť sklamaný, možno
je to všetko iba tá zhrdená pýcha, neviem, je mi
to jedno )   takže  zhrdená  urazená  pýcha    a
chronické sklamanie z nahliadnutia   -  mi v tom
bránia rovnakou silou, ako moja dravá sporodlivá
už viac menej rokmi vyšľachtená lakomosť - takže
nemám právo,    ani byť spolu s tebou lišiačik v
knihkupectve a v knižnici na polici, je to tak.
       A nadôvažok to bude pravdepodobne ešte aj
tak,      že istá časť     mojej romantickej   a
robotníckej dušičky,   celým tým  cirkusom okolo
umelcovania  dosť  silno (   fakt   som    teraz
prekvapený ako sa mi dvíha ľavá pera ) pohŕda  -
najmä  sa mi  asi v manéži  hnusia ľudia  ako ty
lišiačik : priemerní a bystrí  -  ktorí sa vedia
predať, ktorí vedia zo seba urobiť produkt, máte
to v rukách chlapci    -    priebežne značkujete
žltými kvapkami svojich atribútov  všade    - do
všetkých knižiek a na všetky obrazy  -  nikto už
nikdy nezistí,     ako by to vyzeralo bez vašeho
moču. Uf. Toto, zdá sa, až nezdravé pohnutie  sa
pravdepodobne,    celkom nevinne,    narodilo už
kedysi, keď sme na seba s otcom  pokrikovali  na
námestí SNP v Bratislave pred výkladom,      kde
zvykli predávať moderné obrazy,    že  poď sem !
Poď sem !  Dvadsať tisíc ! Dvadsať štyri tisíc !
-  toto si ešte nevidel -  štyridsať sedem tisíc
- však to by som aj ja nakrelil - tieto fŕkance,
hehe a pozreli sme na seba širokými pobavenými a
závistlivými očami. Bolo to hrejivé a víťazné  -
nájsť najväčšiu sumu a zakričať  -   rovnako ako
pred Devínom,    kde parkovali tie najrýchlejšie
autá s tachometrami do 290




Späť...
Ďalej..
Viac...