Úvod...
Kresby.
Básne..




       Buňuel   napísal  vo   svojom   skvostnom
životopise,  že  znalci  nechávajú  v okne fľašu
vermútu pred fľaškou ginu,  tak aby slnečné lúče
prechádzali  skrz a vtedy je Martini najsuchšie.
Na toto som si spomenul,  keď som hľbil nad tým,
že  prečo  sa  nemôžem ani  za  živý  svet vzdať
hrubých farebných pasteliek z Jolly. (Purpurová,
zlatá,  maslová, tyrkysová, kobaltová,  jahodové
mlieko,    pomarančová,   medená,     citrónová,
kanáriková, trávová)  Nedokázal som ich dať, ani
synovi, ani  dcére  a vždy  keď  ich  odo mňa na
chvíľu  vydrankali,   prežíval som  neuveriteľne
chamtivé muky (  v hlase mi pri tom skáče lakomá
nevôľa,    musia     ma    niekoľkokrát   hlasno
ubezpečovať, že ich okamžite potom ihneď položia
naspäť do krabičky od čaju, kde opatrujem všetko
svoje nespútané kreslenie ).   Lenže   vôbec  ma
nebaví  s nimi kresliť.   Ak  aj  mnou  zatrasie
nakrátko   chtíč  po  purpure  alebo  tyrkyse  -
urobím čiarku  dve  a fuj  -  nepáči, ale nedám,
nemôžem, nikdy!
       Je to preto,  že znalci  nechávajú  svoju
skromnú   grafitivú   paličku   ležať  v dúhovej
spoločnosti   všetkých   jej pestrých sestier, a
potom je svet, ktorý z nej vychádza presýty.




Späť...
Ďalej..
Viac...