Úvod...
Kresby.
Básne..




       Už   niekedy  odvtedy,  ako  som  započal
stádovito   dospievať  na  čarovnom  sídlisku  v
Petržálke,  úprimne  nerozumiem,  akým  osudovým
nedopatrením,  môžu  prichádzať na svet niektoré
roztomilé slovíčka. 
       Fakticky   ma   totižto   premklo  reálne
zdesenie, keď sa jedného dňa ( mám  pocit, že to
bolo  v  jeden  takýto  príšerný deň - ako šupa,
ktorou   ma   chceli  rozmarne  zasiahnuť  kruté
nebesia )   proste  jedného  predtým  ma  nijako
nevarujúceho  dňa,  hneď  naraz viacerí z lídrov
pouličného gengu,  do ktorého som chcel usilovne
patriť,   hlasno   vyjadrili   svoje   najväčšie
opovrhnutie  a  spravodlivý zhnus, voči tomuto v
blízkom okolí nanajvýš fiktívnemu mužovi,ktorého
som  ja,  už  od  prvého  počutia,  považoval za
celoživotný vzor a objekt všetkej možnej hladnej
závisti.
       Istotne  to  bolo  práve  odvtedy, čo som
prestal  chápať  tento zvrátený a pomätený svet,
kde krásni bohovia,nielenže nepožívajú zaslúžený
obdiv  a  pokorný  tichý rešpekt, ale ešte sú aj
považovaní za menej ako za hovná.




Späť...
Ďalej..
Viac...