Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je  23.07.2011  a  pravdou  je,   že
čierna ma vyčerpáva - hovorím si,  chlapče, tebe
pekne jebe, keď ráno vstávam o tretej, rozkladám
si po koberci svoje rozrobené kresby, žiarlim na
svoje minulé čiary ( bojím sa,  že sa mi už také
nepodaria ) a vzdychnem, keď zatlačím.
       Čierna   je  otázka  odvahy,  snažím   sa
nerozmýšľať,  beriem  do prstov ceruzky hneď ako
zacítim,  že  tuto  a  tuto  ešte,  mäkko a tuto
hrubo,  zadržím  dych,   vkladám  do  toho  celú
pozornosť,  a  keď  nie,  tak   prehrávam,   som
vytočený, nefungujem.
       Toto  žiarlenie,   to  je  čudesná haluz,
závidím tomuto človeku, ktorý pred rokmi napísal
Myšlienka hodná upálenia - žiarlim naňho,  chcem
ho prekonať   -  to  nie som ja,  ja som teraz a
možno ešte zajtra - potom a pred tým,   to je On
ktosi úplne iný.

       Nerád  si  tu teraz po rokoch rozbabrávam
svoj dramatický  záver,  ale dozvedel som sa, že
Igor Stravinský toto nazval  Nymfofília ( pravda
s otáznikom )      snažil  sa,       vo  svojich
osemdesiatich rokoch, hĺbať,   že prečo  najviac
milujeme svoje posledné dielo, prečo máme sklony
vynášať  ho  za pazušky do  nebies,   ale žiadna
nymfofília,  ani dobrý otec,  čo  trpí  práve na
svoje  menej  dokonalé  dieťa,  všetko  to je zo
strachu, že  už to nedáš,  že svoj vrchol už máš
za sebou .. a bolo to presne vieš kedy.


       Firebird,   ako   mnohí   iní   zaslúžilí
pamätisti,  v  starobe    počal     pestovať  to
pekné umenie hĺbavého dojímavého ojebu.




Späť...
Ďalej..
Viac...