Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je  21.05.2011  a pravdou je,  že sa
nerád  umývam  a kúpem  a nebyť sociálnych rolí,
ktoré  každý  deň hrávam, aby som urobil  radosť
svojej  maniakálnej výchove, tak by som slobodne
smrdel a radostne zahníval  a šťastne nemusel už
bočiť od ľudí,  keďže oni by už zďaleka  a šírom
odbáčali odo mňa.
       Toto  vždy  rád  opomeniem,   zaručene ma
rozveselí,  keď  po  krátkom  boji so svedomím a
sociálnou rolou   -  obvykle ide o rolu manžela,
víťazí sladká myšlienka, že dnes sa neosprchujem
- ak ma moja žena vymákne, keďže ona je bohužial
obťažkaná    výnimočne    dokonalým     čuchovým
nástrojom, tak sa veľmi urazím  - akože to chceš
povedať, že ja smrdím?! A hrdo pozerám cez ňu do
abstraktnej diaľky, lebo tomu neverím, to nie je
možné! Ty vieš hovno   -  myslím si  potichu,  a
teatrálne odchádzam do kúpeľne.
       Pretože  ona,    z nejakého    tajúplného
dôvodu,  ešte  stále  tento  boj  nevzdala,  asi
jej to naozaj vadí,  vyvíja stále rafinovanejšie
stratégie  ako  ma,   za  čo  možno  najmenšieho
odporu, dostať do toho mokrého svinstva.
       Teraz   na   mne,   viac  menej  úspešne,
praktikuje trojstupňovú metódu náhleho vstupu do
izby, ktorej princípom je skutočne náhly ( akoby
za úplne  iným účelom,   vstup  do miestnosti) v
ktorej sa nachádzam.
       V prvom  stupni  je tento sprevádzaný jej
rýchlym vťahovaním vzduchu do nozdier,  pátravým
rozhliadaním  sa  po interiéri  a  roľovaním jej
skvostného obočia -  akože niečo je tu, do riti,
zle.
       Ak nereagujem, vchádza o pár minút znova,
rovnako  náhle,  nadýchne sa hlboko,  raz  alebo
dvakrát a veľmi priateľsky sa neadresne opýta  -
necítite tu niekde moč ?  použije  množné  číslo
a to  aj  keď sme v celom dome úplne sami, čo je
veľmi citlivé, ale často ani toto nezaberie.
       Potom,  po  uplynutí  niekoľkých  tichých
minút,  kedy  sa  ona nachádza  na inom mieste a
venuje  sa  tam iným záhadným ženským veciam,  a
vlastne mi týmto dáva čas,  náhle  prichádza  po
tretí krát, no tentoraz kráča odhodlane rovno ku
mne,  ak som doteraz nechápal,  odrazu mi všetko
docvakne,  ale ani môj okamžitý bojovný výraz so
zúženými očami, ma nezachráni.
       Choď sa osprchovať Peťo, smrdíš capinou.




Späť...
Ďalej..
Viac...