Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dakedy neodolám a zdiaľky sledujem voňavé
svety,do ktorých nepatrím, pozorujem svojich sto
ponechaných   priateľov   na  facebooku,  bývalé
spolužiačky, letmých známych, ženy,s ktorými som
sa zľaknuto pokúšal flirtovať, mužov,ktorých som
stretol   kdesi  a  kedysi (  všetci   na   seba
žiarlilime, je  to  čurácka porovnávačka,  tieto
chlapské dôvernosti )  čítam si  svoje nedocenné
komentáre  a  nežné básne na literárnych weboch,
dívam sa  na  svoje  hrdé kresby,  ktoré kdekade
kruto  a  nehanebne  nechávam   samé  a napospas
( ahoj Marcus ) a premýšľam, čo to vlastne chcem
a čo som to  chcel  od  týchto ľudí, že  to fakt
do piči neviem,  ale že tento svet je každopádne
dnes  tak  kurevsky nádherný,  človek,  tu  môže
zomrieť a presne   tak  ako nejaký žiarlivý duch
sledovať zo záhrobia, ako si život ďalej pokojne
a ihravo beží bez neho

       Najistejšie  bude zvaliť to všetko na ego
a libido, to  títo  dvaja  páni  mocní a nadaní,
zákerne  číhajúci  v strednom bezpohlavnom rode,
ale o to viac muži a na ženy, NA ŽENY  -  to oni
mi rozháňajú  po bruchu a hrudnom koši teplo,keď
sa otŕčam, keď  detailne  zverejňujem  ďalší  zo
svojich tajných kúskov,  keď  sa publikujem - no
povedzte,  nie  je  tento svet  kurva  nádherný?
Každý boží človek sa tu môže hlasno vypublikovať
úplne až do obžratého prejedena

       Aleže stále sa nedá bezprostredne zdieľať
očarenie,  čo bude však asi tiež na tomto svete,
takým tým smutným spôsobom,  to  krásne;  že keď
šumíme sme zavreté banky




Späť...
Ďalej..
Viac...