Úvod...
Kresby.
Básne..




       Odkedy    som    už   nemohol  nekriticky
zbožňovať  Jacksona,   asi  to  mojej duši veľmi
chýbalo  tých  dvasaťštyri rokov,   pretože pred
časom  som  sa  naplno  zbláznil do Jaya,   duša
jednoducho potrebuje vzhliadať.  Je smutné, že s
Michaelom nám to vyvetralo - už neviem prečo som
tak po tebe prahol Gabika.
       Je pravda,  že  najprv  sme  sa s mojím o
niečo starším bratom veľmi nestretli - vo svojom
osobnom  playliste  som  raz  za  čas rozmňaukal
polovičného muža,   prípadne  som  si  sem   tam
otvoril  príručnú  konzervu  s teplom,  keď  som
zatúžil  na  rodinnej  oslave  predviesť  nejaké
hromové  šamanské  tance.  Ale  majster  jemných
melódií    a   krásy    rozdávanej  po  štipkách
( neomieľať  - iba magický dotyk )  na mňa ticho
číhal, vedel som, že tam niekde paralelne ukrýva
pre  mňa  ďalší  svet,  pretože  odkedy  som  sa
naučil vnímať - nábožne uctievam symbiózu.
       Od víťazného kvílenia šakalov  a ľudoopov
a    prastarého   aborigénskeho      žalúdočného
brmbania,  cez  hladné čierne bubny  párenia,  k
popľutým jazzový  flautám , pomedzi  sladkokyslé
pomaranče šuchotavej samby, jačavé  a praskotavé
bojové   fanfáry  a  naťahané  tututútu  na basu
- počuť  z interkomu,  tvoje   radostné  výkriky
Láska - rozhojdaj si  boky Zlatko,  nevadí že si
zas obliala riadiaci panel našej vesmírnej lode,
bielu soul na chlieb a odlietame v iskrách.
       A ty tancuj som mnou priateľ môj - starší
muž už nevládze toľko behať -  ale môže si každý
deň  zablbnúť  so  svojím šibnutým bratom Jayom,
nezabúdaj  na temnú  silu  najstaršieho  umenia,
rozvlň svoju vápenatú panvu, keď ťa bolí koleno,
vyjadri sa plecami, nakresli   to   do   vzduchu
trasom   svojho hrudkovatejúceho brucha, šťastne
vyskoč do výšky a rozprestri prsty na nohách.




Späť...
Ďalej..
Viac...