Úvod...
Kresby.
Básne..




       V Martine  som  na  verejných  záchodkoch
obchodného  domu  Tulip narazil na ďalší mohutný
exemplár Kokota metaforického  - teda  nepozeral
som tam chlapcom z Turca na klobásky,ale mal som
tú česť s pánom K ( aha  už  viem ako to Francin
myslel *)  tento  si  tam  sústredene  pozoroval
svoje  prirodzenie  ubraté  do trhaného močenia,
nezúčastnene   zakliesnený  do svojich toporných
ramien, intímny  muž nemilo prikvačený potrebou,
a takto by aj ostal v mojej  nepamäti  - iba ako
modrá rozmazaná škvrna v rožnom pisoárnom boxíku
- keby na  mňa nevrhol káravý opovrhlivý pohľad,
keď mi bez výstrahy hanebne utiekol rytmický prd
a  to  som  ešte  brzil,  lebo som nemal v pláne
dosrať  sa   -   zatúžil   som  spontánne  sa mu
rozkričať do rozhorčenej tváre, že choď do piče,
ty čurák,hlavne preto že som sa celý začervenal,
ale  vzápätí  som  sa  skoro  nahlas  rozosmial,
pretože som sa už začal  tešiť ako vtipne  o ňom
dnes  napíšem  tu vo  svojom skvelom bulvári, to
bude teda zúčtovanie, na ty magor ubolený, počul
si dobre, ujebal som si


       * Nuž, áno,  Kafka na mňa dojem neurobil,
dám  mu  však  ešte  jednu šancu,  kvôli Zámku a
zbabelému  snobákovi  vo mne,  ktorý  sa  zdráha
povedať nahlas,  že  Premena je údesná pičovina,
vrhlo  by  to  totiž okamžite zlé svetlo a vôbec
bolo by to nekultúrne




Späť...
Ďalej..
Viac...