Úvod...
Kresby.
Básne..




       Napíšem to hneď na začiatok,  dnes som si
vzal  to  veľké  sústo: milujem  Ježiša  Krista,
pretože viera  je tak krásna  a romantická vec a
aj ja chcem. A  bál  som  sa -  lenže  strach je
tak významná časť lásky   -  každý si to  musíme
priznať  -  bál  som  sa  v  neho neveriť, už od
malička, keď sme sa zoznámili v kostole, ale tam
sme sa nestretli, alebo iba raz :  Pane, nie som
hoden, aby si  vkročil  pod  moju  strechu,  ale
povedz iba slovo - kriste, to  je asi najkrajšia
veta na svete (  a ešte:  Nie Peťko, dala som ti
všetko.) Nestretli sme sa ani potom v katechizme
- Andelíčku,môj strážničku - nie Babka, ja verím
v toho človeka,  vďaka  ktorému  sa  necítim ako
posraný zbabelec, keď  nemôžem vracať tie údery,
keď som tak dôverčivý  -  napriek všetkému čo už
bolo, keď som tak hlúpo dobrý.
       Nikomu inému  by som nepovedal Pane.
       Keď to tak poviem - Pane - cítim tú starú
silu, čo v tej viere je - som od malička  krehký
a romantický -  a kto z najväčších guruov už bol
väčší romantik ako muž, ktorý miloval aj svojich
nepriateľov?
       Vybral som si toho básnika,  čo nepísal a
nadával košatými úrodnými metaforami




Späť...
Ďalej..
Viac...