Úvod...
Kresby.
Básne..




       Múdri Toltékovia už kedysi dávno zbadali,
že žijeme v pekle, a strach je ten Lucifer, a že
to peklo chceme,   pretože sa tak  prosto z duše
nemáme  radi,  tak  od   srdca  sa   kaličíme  a
znásilňujeme sa   -  chceme  byť dobrí najmä pre
iných, aby sme zapadli, aby sme neboli sami, aby
nám  vyslovili  teplé  uznanie,  ľudia   rovnako
vystrašený,zištní a egoistický a to je to peklo,
že prijímame ten ojeb,  a že sa bojíme žiť svoje
životy.
       Podľa  tejto dobrej knižky, ktorej som sa
hladno zmocnil práve vo chvíli, keď som bol fakt
posratý zo života,  je potrebné tohoto sa zbaviť
- tie  zmierenia  sa s   peklom na Zemi sa v nej
nazývajú dohodami, zlými starými dohodami, ktoré 
treba opustiť  a  uzavrieť  dohody nové - a síce
tieto štyri:   Nehrešte slovom  (  dosť  som  sa
najprv zarazil, že budem musieť mrzko ochudobniť
svoj nespútaný jazyk,  ale našťastie ide o niečo
iné ), neberte  si nič osobne,  nevytvárajte  si
žiadne domnienky a  urobte vždy všetko najlepšie
ako viete.
       Viem, že som egoista a narcis a pociťujem
čudnú  ľudskú  rozkoš  zo spochybňovania cudzých
myšlienok, ale odkedy som opustil dohodu,  čo ma
nútila  javiť  sa  navonok  inak  ako vo vnútri,
nebolí   to  tak,    toto    robím,   hrabem  sa
spochybňujem, kontaminujem   - stane sa to vždy,
keď  si  myslím,  že  som už  konečne našiel ten
recept na život,  ktorý  platí  bez výhrady, som
vzrušený a pokúšam sa podľa neho žiť a bum   ...
( aj teba sa to týka Pane ) ďalšia pekná knižka,
za ktorou je trpká skúsenosť muža v klobúku, nič
moc  pre mňa,  čosi tam je,  pekné slová, ale ja
musím ísť ďalej, písať svoju.
       Preboha vytvárajte si domnienky  a  berte
to kurva osobne,  čo  je  to  už  za šťastie bez
snov,   včera  sa  na   mňa  usmiala, tá  krásna
Veronika, vysoká, v lete  mala také to tričko na
krku  na  šnúrku,  bolo  jasné,  že  sa  už  asi
neuvidíme,  bol to taký smutnejši dlhý úsmev a v
hnedých očiach sa je zablyslo...viem , že som sa
jej páčil...bolo by krásne... chytiť ju za ruku,
stráviť s ňou jeden deň ponad trasu, oblbovať ju
celý  dlhý  večer  sladučkými  lichôtkami a  nad
ránom si rozviazať dvoma prstami odmenu, som tak
očarujúci vo svojej hlave. Neopovážte sa žiť bez
snov! Ak chcete byť tak stupídne šťastný ako ja,
musíte  to  robiť,  aj   práve  teraz  fičím  na
domnienke,  že  som  básnik a  vy že ma čítate s
uznanlivým pobavením,  obdivujete ma,  najmä  vy
ženy  ma  tak  obdivujete,  Veronika, ako by som
mohol pokračovať,  keby som sa každý deň nekúpal
v tejto nádhernej domnienke? To,čomu  by  ste sa
mali   vyhýbať  je  overovanie.  Ak  nikdy,  tak
neoverujte svoje domnienky




Späť...
Ďalej..
Viac...