Úvod...
Kresby.
Básne..




       A  predsa,  keď  začal  rozprávať  o  tom
bojovníkovi  kdesi  z  Mahábháraty,    čo stanul
po  dlhej  ceste na rozhodujúcom kopci  a neviem
prečo,  sa  zdráhal  ísť  dolu  povraždiť  ľudí,
ktorých poznal z mladosti - zdalo sa mi, že toho
dosť ľutuje,  cítil som konkrétne ženské adresy,
na   ktoré  ten     príbeh odosiela.      Vstaň!
Si  bojovník!   Rob  prácu  bojovníka!  - hovorí
nejaké krkolomné božstvo v tom príbehu - pravda,
o  čosi  kvetnatejšie :    vstaň,    musíš   byť
bojovníkom,  nie je to tvoja vina! - ak ma pamäť
neklame,  ktorýsi  esesáci  sa  tiež  motivovali
touto vzletnou historkou.
       Ale to by mi nevadilo, skôr  mi prekážali
jeho jemné úsmevy  a príležitostný ligot, čo  mu
hanebne blikol v oku, keď  sa  pozrel  kúsok nad
kameru   -   započul   sám   seba,   svoj  temný
hypnotizujúci hlas, tuná  vo  svojom  televíznom
medailóniku, Leonard Cohen a jeho ego - páchnuce
- rovnako ako moje.
       Môj najobľúbenejší básnik bol Rilke.




Späť...
Ďalej..
Viac...