Úvod...
Kresby.
Básne..




       Peter Krutek  bol  už od  malička  milý a
dôverčivý chlapec,  naletel by každému, čo i len
krčmovejšiemu   klamárovi,   pravda  aj  sám  sa
neohrabane    pokúšal     niekoľkokrát   klamať,
pravdupovediac klamal dosť často, najmä v rannom
veku  si  veľmi  vymýšľal,   aby  získal  úchvat
priateľov  a   žien (  boli   to  veľmi  milé  a
neuveriteľné príbehy najskôr o hocičom, čo mohlo
v danej  chvíli  trochu okamžite vyzdvihnúť toho
prostého   nebohého  chlapca:   o  dravom  sexe,
peniazoch a zhýralom živote,  ktorý  od  malička
Peter  podnikal  s  mnohými  dievčencami a tak )
neskôr však ho strach,príroda a krutá kresťanská
výchova  úplne  pripravili  o  tieto s chopnosti
potrebné na prežitie  a hlavne  o chuť púšťať sa
do  lži,    avšak   dôverčivosti   ho   kupodivu
napozbavili  ani  za  mak;  nie  že  by  nechcel
kradnúť, niekoľkokrát sa  aj o to pokúšal, možno
dokonca povedať,  že  dva  či  tri  razy aj čosi
úspešne   odcudzil,  no   rovnako  ako   aj  pri
klamstvách, cítil sa pri tom trápne,  bolo mu to
nepríjemné, bál sa snáď hanby neprekonateľnejšie
ako  iní,  nad  ktorými  sa  nerozpakoval ohŕňať
špicatým nosom, že zlodeji, hajzli!  - a za toto
pokrytetctvo,  ho  osud náležite a právom neskôr
potrestal.
       Keď bol Peter už mladým mužom, stretol sa
raz v lete,len tak naľahko v tielku a kraťasoch,
s iným mladým mužom, bolo to fatálne,pretože tým
mužom bol umelec, sochár, hypnotický rozprávač a
neodolateľný   vyhraňovač   svojho   sveta Peter
Valach (  Peter  to je meno  pre s ochára ) toho
času študent  strážiaci stavbu pod firmou Kynos,
ktorá   patrila  Petrovi   Krutekovi  staršiemu,
otcovi  nášho  Petra a  ďalšiemu  neodolateľnému
človekovi slova. Peter Valach, ako sa sám po pár
rokoch vyjadril, dostal ranu ihneď, alebo krátko
na to, ako sa ho Peter Krutek dotkol ( podali si
ruky ) Peter Krutek bol veľmi pekný muž ( dodnes
vlastní tichý šarm blázna )  a  podľa  vlastných
slov  Petra  Valacha,  aj  neočakávane skromný a
nesebavedomý  na  podnikateľské  dieťa; výslovne
spomenul     vykanie,    ktorým  ho Peter Krutek
bezprostredne obosielal a úctu,akú mu odzačiatku
preukazoval ako umelcovi: láska bola okamžitá.
       Onedlho   na  to,  po  dlhých   nadšených
rozhovoroch,  po mnohých  partiách  dámy,  ktorú
spolu títo muži hrávali  na  spoločných  nočných
službách pod čiernou vlajkou Kynos,   po mnohých
nebezpečne   autorsky   elektrizujúcich  vetách,
ktoré Peter Valach  nezodpovedne  umiestňoval do
hladnej   mysle  Petra  Kruteka  ako  Lord Henry
Wotton a   Basil  Hallward zároveň,   po temných
prúdoch    horucej   kávy,   valiacej sa ulicami
dláždenými  kockami  cukru,   bol   Peter Krutek
neodvolateľne       a     navždy     poznamenaný
presvedčením, že   jediné,   čo  tu  má  zmysel,
je robiť  umenie   a  toto  ho  neopustilo až do
dnešných  dní ( s  vínimkou   okamihov,  keď  sa
rehocú   spolu   so ženou  a   deťmi  na nejakom
nezmysle,   alebo  keď  beží  ráno  do Ivanky na
Mohylu, paráda! )
       Peter Krutek starší, spomínaný muž krásne
nezhmotneného futuristického slova o zajtrajšku,
v tom čase už celkom stratil svoj predtým nemalý
vplyv na nášho Petra,  viackrát  sa  obaja spolu
konfrontovali   so  zrejmým  nezhmotnením tohoto
jeho slova,   ba   niekoľkokrát  ho   nepríjemne
pristihli    pri    plánovanej  čas  naháňajúcej
absencii pravdy - kulehe, to však takisto nijako
nepoznamenalo dôverčivosť Petra Kruteka,   a keď
ho   Peter  Krutek  starší  požiadal o  synovskú
službu vložiť  svoje  meno do spoločného biznisu
Kynos - ochrana osôb a majetku - povedal áno, čo
spolu   potvrdili    podpisom   pod   niekoľkými
guľatými      pečiatkami      na     zmluvách  i
splnomocneniach  o  plnej  právomoci konať - pre
vtedy už značne zadĺženého  a po šťastnom živote
so ženami  na južnom vidieku dychtiaceho   Petra
Kruteka staršieho ( verím, že  si  to neplánoval
Tatíčko, ozaj úprimne) Dopadlo to presne tak,ako
sa to tu rozvláčne pokúšame naznačiť. Nešťastne.
Peter   Krutek   neprekonateľne   nakazený  tými
čiernymi kiahňami,   čo   sa  volajú  umenie  sa
zakrátko  utiahol  do nočnej samoty - hlupáčik -
pod   hviezdy,    ktoré   svietia  pred  krokami
strážnikov  na tichých obchôdzkach;  tam uveril,
že  je  básnik a kreslieval si slová a obrázočky
až  celkom  po  prvé  nadržané t rilky drozdov a
robil   tak   niekoľko  rokov,     krásnych    a
neužitočných - blázonko,   potom   si  aj  začal
platiť vlastnú stránku, podporoval  sám seba ako
umelca,  čo   je  trochu  smiešne,  ako  keď  ťa
načapajú honiť si, ale nevadí, prostučký to robí
dodnes,  hádam uveril aj v to, že má zmysel ak o
sebe  človek  napíše  naivnú pravdu,  že  je  to
nevyhnutné a má to hrubú silu, milé.     ( V tom
slove trovy počuť trávenie,   zažívanie a zdravé
grgnutie,  exekuckanie, oblačné dlžné na tieňoch
zrážkami  z  ušlej  dažďovej  mzdy morské penále
Venuši )




Späť...
Ďalej..
Viac...