Úvod...
Kresby.
Básne..




       Aj  tak nerozumiem,  ako  sa  vždy  udejú
veci, že jednoducho prídu neočakávané a vtedy sú
krásne, vtedy sú sami sebou, sú zadefinované bez
predpojatia, lebo fakt je pravda,  že  to  čo má
zanechať dojem neznáša pohľady.
       Prípravy  a  očakávania záhadným spôsobom
navždy deformujú prichádzajúce chvíle.
       Akékoľvek zameranie pozornosti postihnutú
vec nenávratne transformuje,  celkom  v súlade s
kvantovými  zákonmi,  v ktorých  ihneď po vstupe
pozorovateľa  na   scénu   dochádza  k  tajomným
defektom. Realita sa okamžite začína skrúcať.
       Fakt rád spomínam na to, ako  si mi vtedy
dala  v prievoze  na jazere,  na  tvoje   kávové
tenisečky položené bokom  na sebe -  že  na  tom
štrku  som  si  ťa mohol fajnovo vyposúvať, sivé
šortky, ramienka, detaily




Späť...
Ďalej..
Viac...