Úvod...
Kresby.
Básne..




       Umenie je živý vzťah medzi krásou, prácou
a  pravdou  a  nemusí  to  byť  vôbec  harmónia,
pokojne  sa  môžu  vadiť  ako  suky  alebo si to
rozdať  na  stole,  alebo spolu zvierať milostný
pravouhlý  trojuholník,  hocičo,  jediné  na čom
záleží je,  aby  bol  ich vzťah živý, to znamená
nie  na  úkor jednej z nich, akonáhle niektorá z
nich  začne  pestovať  sebecký  individualizmus,
fatálne sa to odrazí a umenie je v riti.
       Človek, ktorý  sa  pokúša iniciovať tieto
živé vzťahy, teda adept na oslovenie umelec,  sa
zväčša  s  týmito  troma  dámami potýka presne v
hore  spomínanom  poradí,  najprv  teda  k  sebe
pozýva krásu ( viem to podľa seba, keď som začal
písať  básne,  išlo  mi hlavne o to, aby to bolo
srdcervúco krásne, rovnako ako,  keď som započal
svoju  púť  kresliara )  neskôr, ak  má  dotyčný
adept šťastie, vôľu a talent ( ďalšia trojica?*)
možno  sa prehryzie skrze úmornú  a často zúfalo
nudnú  prácu k osobnej pravde,  toto sa ponajprv
prejaví  úprimnou túžbou po nej a už nikdy sa to
potom  neskončí; rozhodne však iba niekoľko málo
týchto adeptov,  ktorými zalomcoval ten nepokoj,
aj  skutočne  udržia  pravdu  u seba  doma spolu
z jej sestrami  a získajú tak právo byť nazývaní
umelcami.

       * Tu  je to zasa akokeby naopak,  pretože
talentovaných je mnoho, len niektorí majú vôľu a
svoj talent aj zúročia (  heh, super ma to baví,
budem filozofom) a šťastie si sadá na debilov.




Späť...
Ďalej..
Viac...