Úvod...
Kresby.
Básne..




       Alica sa ma pýtala kedysi v auparku,   že
či som videl Neberte nám prinznú,  bolo  to hneď
na to,ako som už neviem po koľký krát s dôraznou
šťavou vypovedal,  že  nemám rád Deža,  že sú to
prešpekulované sračky, a že  hudba má byť krásna
( rozkoš  spočíva  v  tom -  hlasno  sa vyčleniť
oproti iným, tak zjavne kokotom, lebo  prečo  by
inak boli tam na druhej strane ) ale nie?  videl
som to - povedal som, a bol som hneď a zaraz, vo
vojom  rozkošnom  súde  naštrbený  a mimo koľaj,
pretože tá hudba je  krásna, detailná,  hoboj  a
paličky; kto by to bol povedal.
       No  rozhodne  sa  u  mňa  od  tej  chvíle
objavila  potreba prepracovať tento Dežov obraz,
čo   som    nadobudol    úchytkami   z  rozhlasu
( napríklad   pán  Štrpka    už  dojem  urobil :
Rovinsko, juhozápad a smrť   normálneho zdravého
chlapca*)      mávam  takúto  potrebu nasledovať
zážitok z detstva,  ale  nedostal som sa  k tomu
dlho až teraz.
       A tak,aj ja som si naveľa našiel nejakého
svojho Deža, teda okrem tých starých  songov pre
deti (  úbohým   deťom   sa   obvykle   podávajú
primitívne toporné melódie a stupídne gramatické
rýmy a tuná odrazu takáto kvalita )      prosto,
vypočul som si to všetko,  alebo skoro a väčšina
z  toho  stále  nie  je  pre mňa -  pokiaľ ide o
hudbu,  môj prvý dojem málokedy zavádza,   i keď
vlastne prvý dojem pochádza od Mira,  ako krásne
tam  v  okne  vyznáva  lásku  Marike Gombitovej,
hrozne som chel taký bomba sveter,  takže  teraz
zasa  neviem,  pravdou   ostáva,  že  vtedy  som
nevedel, že za týmto stojí Dežo.
       Ten  človek  mal  v  sebe nádhernú hudbu,
nesporne, albumy jeho nespevných  piesní sú však
pre mńa príliš  depresívne a  bez romantiky, ako
interpret ma takisto za srdce nechytil  -  čo ja
viem, bože, teraz ma napadlo, že socialistické -
je to  také socialistické,  áno,  tragika,  osud
slovenského    človeka,      literárno - filmový
socialistický  hrdina  ranný,  tak  to  bohužiaľ
vnímam, slovenský  topart muzikanti by ma iste s
pôžitkom zapálili.
       Možno Dežo, je práve takým socialistickým
hrdinom  naživo,  živý  mesiáš   socialistického
realizmu,sám pre seba nevýstojný umelec - génius
v konflikte s byzarnou továrenskou plutokraciou;
rakovina   jazyka  -  och,   aká  živá  voda  na
dizajnové  mlyny  etikoterapie a  potom sa musíš
dívať na  tú nádhernú  ženu ako beží,    Marika,
pomedzi najkrajšie melódie
       Smola, kurevská smola.
       Golden Lip,tak tú milujem,ale stačí jedna
       Dežo Ursiny


       * Môžem  si   za  to sám, ale  na  úmorné
klopanie, mi  bolo naveľa otvorené, že komu neni
rady, práve  pri  čítaní  tejto knihy: Rovinsko,
juhozápad, smrť matky    -   bol som vtedy mladý
spokojný nočný strážnik a chcel  som zistiť,  čo
to tá poézia a básnici:  raz  za  čas  sa narodí
človek, ktorému to pripadá sexi  a  chce sa stať
básnikom,  veľakrát som zaspal popri čítaní, ten
text mi vošiel do snov,   až  som  sa  raz o pol
tretej   ráno   vylial   z   hrdzavého   sudu na
polievanie,  v  rohu tajnej divej záhrady, vitaj
leto




Späť...
Ďalej..
Viac...